Povídková soutěž na téma IV - vítězné povídky

 

1. místo

Nemohla jsem tomu stále uvěřit. Ještě před pár dny jsem byla obyčejné děvče, co žije s rozhádanými rodiči a ve škole má hotové peklo. Jak jsem jen mohla tušit, že jsem výjimečná? Ne, dokonce, jak je to slovo, ano – vyvolená. Když mi o půlnoci, v den mých jedenáctých narozenin, obryně Dawn podala zažloutlou obálku se zelenkavým písmem, věděla jsem, že všem šedivým dnům obyčejného života je nadobro konec. Změnil se mi od základu život, když jsem se konečně dozvěděla o svém pravém poslání… být čarodějkou! Zní to sice jako pohádka, ale každou záminku, kdy mohu na rok uniknout před hádkami svých rodičů, Joyce a Hanka, chápu jako dar z nebes...

přečíst povídku

 

 

2. místo

„V mojej prítomnosti rozhodne neznesiem žiadne legíny.“ Angel bez zaklopania a ako zvyčajne aj bez pozdravu vošiel do Spikeovej izby. V okamihu si ho premeral od hlavy po päty a tradične, samozrejme bez akéhokoľvek premýšľania sa vyjadril na margo Spikeových obľúbených obtiahnutých džínsov.
„Ty... ty... ty... veľkopodnikateľ. Na tvojom mieste by som sa radšej zdržal nielen komentára, ale aj toho priemyselného lepidla, čo si už asi pol storočie neprestajne kydáš na vlasy. Moment... nerob to. Komáre nám sem nelezú len preto, lebo puch z tej žbrndy by zabil aj tchora.“ Spike mu nezostal nič dlžný, a kým si obliekal jedno zo svojich čiernych tričiek pripravoval sa na protiútok...

přečíst povídku

 

 

3. místo

Malý domek na pobřeží, který vystavěl Alex vlastníma rukama, co na tom že to odneslo pár prstů, byl nejklidnějším místem na světě. Samozřejmě, pokud pomineme těch pár apokalyps, několik návštěv těhotné přemožitelky. Ano, říkám několik, protože Buffy byla každé dva roky v tom. Na to, že je Angel už 200 let po smrti, se docela činil. Zdálo se, že tuto idylku sestávající se z nádherného domku, milujícího se páru, velké sbírky zbraní a knihovny nemůže nic narušit, až jednoho dne…

přečíst povídku

 

 

speciální ocenění od buffy-angel.org

Madame Valeski sa celý dlhý deň márne pokúšala nájsť vhodného kandidáta na úlohu princa. Príjemná nenápadná päťdesiatnička, bývalá primabalerína, momentálne umelecká vedúca baletného súboru Sunnydalského oblastného divadla namrzená po náročnom a nakoniec neúspešnom dni si už odkladala svoje poznámky, keď ju vyrušil podivuhodný oneskorenec.
„Tu je konkurz do baletu?“ spýtal sa.

přečíst povídku